2.12.2010

Rozloučení s JUDr. Ernestem Valkem

Drahý Ernest, vážená smútiaca rodina, priatelia a známi.

Keby išlo všetko po poriadku, zajtra by sa mi v telefóne ozval Ernestov nezabudnuteľný hlas a išli by sme spolu oslavovať 17. november. V zozname štátnych sviatkov tento bol u neho určite na prvom mieste. Bol nesmierne hrdý na to, že bol súčasťou tohto procesu. Kolobeh našich zaužívaných rituálov sa už však nenaplní. Zmenil ho osudný pondelok 8. 11. 2010. Krátko po 23 hodine mi zazvonil telefón. Vedel som, že sa niečo stalo, lebo takto neskoro sme si nevolali. Na druhej strane sa ozval Jankin plačlivý a zúfalý hlas "prosím Ťa príď, oni my zastrelili otca". Pocity, ktoré som vtedy zažil boli a sú neopísateľné. Cestou do Limbachu sa mi cez zaslzavené oči premietol celý film nášho spoločného príbehu.

Zoznámil som sa s Tebou, kde inde ako pri výkone práva v roku 1993. Ty si zastupoval profesora Traubnera a ja ako mladé ucho jeden bulvárny týždenník. Po prvom pojednávaní som pochopil, že to novinári s článkom prehnali. Vzdal som sa obhajoby a napísal som pánu profesorovi vo svojom mene ospravedlňujúci list. Štyri roky sme sa nevideli. Stretli sme sa až v roku 1997 na Karlovarských právnických dňoch. Vtedy sa ukázala Tvoja veľkosť a ľudský rozmer. Podal si mi ruku a povedal, "pán kolega to Vaše gesto spred rokov si vážim". Týmto sa začala naša kolegiálna spolupráca, ktorá sa časom zmenila na nerozlučné priateľstvo. Vždy som sa mohol na Teba obrátiť. Našiel si čas, pomohol. Bol si pre mňa veľkým vzorom, od ktorého som sa veľa naučil. Nielen profesne ale aj ľudsky. Obdivoval som Tvoje pracovné nasadenie, chuť tvrdo na sebe pracovať a neustále čeliť novým výzvam. Pri svojej advokátskej práci si nezabúdal ani na veci verejné. Pod Tvojim vedením bola vypracovaná reforma súdnej moci. Patril si k advokátom, ktorý dávali na prvé miesto slovo poznať. Vybudoval si nesmiernu databázu právnych informácií na základe Tebou prečítaných a analyzovaných súdnych rozhodnutí a literatúry. Budú mi chýbať Tvojej telefonáty, kde sa ma pýtaš či som už čítal ten či onen právny názor alebo judikát, alebo si sa potreboval len posťažovať na skrivodlivosti tohto sveta. Kto Ťa poznal Ernest, dá mi určite za pravdu, že väčšieho nadšenca pre právo ťažko možno nájsť. Navyše bol si rodený demokrat a človek, ktorý sa vedel pobiť pre spravodlivosť. Vždy keď si počul účelové demagógie rôznych absolventov práva, hovorieval si mi nešťastný: Tí ľudia snáď prišli z inej planéty, nedá sa im rozumieť". Oni Ti však dobre rozumeli. Preto používali nefér prostriedky, ľstivosť a prekrúcali fakty. Argumentmi súperiť s Tebou nevedeli. Jedno si však uvedomovali. Na druhej strane mali za súpera skutočného odborníka na právo navyše srdcom bojovníka.

Aj preto sa Ťa pokúsili pred štyrmi rokmi odstrániť. Písal sa rok 2006 a z televíznej obrazovky som sa o Tebe dozvedal, že si vydierač a gangster. Mnohí Tvoji "kamaráti" nemali dosť odvahy, aby sa Ťa zastali tvrdiac, že nemajú dostatok informácií. Aké informácie potrebovali, veď ťa roky poznali? Nezabudnem na zdesené detské očká môjho vtedy šesťročného syna, keď v televíznych novinách hlásili, že Ťa zobrali do cely predbežného zadržania. Pozrel sa na mňa a nechápavo povedal "Ernesta Valka, ale veď to je slušný človek". S Tvojou manželkou Oľgou sme vtedy organizovali všetko pre Tvoju záchranu. Verejne sme spoločne s kolegyňou Kurilovskou poukázali ako boli pošliapané základné princípy prezumpcie neviny, princípy demokracie. Barbarsky Ti vyplienili kanceláriu, chceli Ťa pošliapať, umlčať a zničiť. Urobili to tí, čo si nevšimli november 1989, náš novodobý najväčší sviatok, lebo ako si to hovorieval: "Oni prileteli z inej planéty." Mnohí by po takomto údere pod pás hodili do ringu uterák. Vtedy sa opäť ukázal Tvoj duch bojovníka.

Po Tvojom prepustení sa naše priateľstvo utužilo. Pravidelne sme sa stretávali každú nedeľu, keď si išiel z návštevy od Tvojich ctených rodičov a pri koňaku sme diskutovali o rôznych právnych a spoločenských problémoch. Bol to pre mňa balzam na dušu. Takto vznikli aj naše početné články pre noviny aj kniha Tlačové právo komentár. Týždeň pred Tvojou smrťou nás kontaktovalo vydavateľstvo C.H. Beck, aby sme začali pracovať na druhom vydaní tohto komentára. Zareagoval si ako vždy akčne už pár minút po obdržaní mailovej správy z vydavateľstva. Povedal si, počkáme na novelu tlačového zákona, rozhodnutie ústavného súdu a ideme do toho. Vtedy som netušil, že bez Teba.

Ernest viedol som všetky Tvoje súkromné spory. Vyhrali sme ich až na ten posledný. Žiadal si minimum slušnosti. Ospravedlnenie za nezákonné stíhanie. Smutne si mi hovorieval: "Oni ma zavreli a moji sa mi nechcú ani ospravedlniť". Žijeme v zvláštnej dobe. Teraz Ti budú skladať klobúk, glorifikovať Tvoju osobu. Za život treba dať človeku, čo mu patrí.

Ernest nie každý o Tebe vie, že okrem práva si miloval tvrdý rock. Spolu sme boli na viacerých koncertoch. V pamäti mi utkvel koncert Deep Purple. Keď začali hrať Smoke on the wather kultivovaný právnik sa menil na živel. Dnes mám pocit, že je dym nad celou touto krajinou. Dym smútku za Tvojou osobou. Ernest bol si jedinečná osobnosť, po ktorej bude veľké prázdno a nielen na duši. Bolo mi cťou s Tebou spolupracovať.

Vyjádření JUDr. Zoufalého

Vážení a milí spolupracovníci JUDr.E.Valka,

vzhledem k tomu, že jsem včera odpoledne byl informován JUDr.J.Vozárem, že se těžko dostanu na vlastní smuteční obřad, zrušil jsem svoji cestu do Bratislavy a dovoluji si Vám alespoň tímto způsobem, jako nejbližším spolupracovníkům JUDr.Ernesta Valka, vyjádřit svoji hlubokou a upřímnou soustrast.

Jeho smrt, hrůzná a pobuřující každého slušného člověka, je i výzvou pro každého z nás, abychom učinili vše, aby takovéto události neměly v kultivované a civilizované společnosti místo. Je jen logické, že to byl právě jeho vynikající právnický mozek a jeho důslednost, které se evidentně staly přílišným rizikem pro ty, kteří žijí mimo právo a jeho uplatňování se brání i tímto způsobem.

S JUDr.Ernestem Valkem nás osobně spojovalo nejen téměř dvacetileté přátelství, ale zejména obdobný pohled a přístup k právu, mnohokrát společně diskutovaný, nejen na konferencích Karlovarské právnické dny. Ztrácím v něm, stejně tak jako Vy, i kolegiální podporu a oporu, vzácnou pro jeho ojedinělost. Naše konference ztrácí do budoucna jeho modré a briskní stanoviska a názory v diskuzi a příspěvcích, ty které však již byly proneseny, neupadají v zapomenutí.

Prosím, aby jste jeho dceři i dalším příbuzným předali sdělení, že jeho smrt hluboce zasáhla a zranila i mnoho osob zde v Česku a nenechává je klidnými. Stejné zděšení vyvolala i mezi německými a rakouskými členy naší společnosti.

Pochopitelně jsem připraven, pokud budete potřebovat, v případech zde vedených Vašich soudních sporů Vám být i osobně, jako kolega, jakkoliv nápomocen.

V hluboké úctě,

JUDr.Vladimír Zoufalý

XXVII. Karlovarské právnické dny

13.-15. června 2019